Vianočné obdobie bolo plné zvykov a tradícií, niektoré sa zachovali

Bratislava 23. decembra (TASR) - Ľudia v minulosti verili v magickú moc Vianoc, ktoré boli spojené s tradíciami, zvykmi, obyčajami i tajuplnými obradmi.

V okolí Nitry gazda hneď ráno na Štedrý deň obviazal stromy slamou, aby aj ony pocítili štedrosť dňa a priniesli dobrú úrodu. Potom spolu s gazdinou zašli do stajne, kde gazda vložil dobytku do papule cesnakový koláč, aby bol celý rok zdravý a gazdiná prelomila prvý upečený koláč dňa nad chrbtom teľnej kravičky, aby sa rýchlo a šťastne otelila. Povinnosti vyplývajúce z tradície mali aj ďalší členovia rodiny. Deti s rodičmi chodili po dome, dvore i maštali s horiacimi sviecami a odriekali otčenáš, na čele kráčal gazda s dymiacim kadidlom a za ním gazdiná, ktorá cesnakom robila kríže na dverách a oknách, čo malo uchrániť príbytok od zlých duchov.

K neodmysliteľným predkrmom štedrej večere vo väčšine rodín patrilo obradové jedlo z nekvaseného cesta - vianočné oblátky s cirkevnými symbolmi, ktoré sa dodnes nachádzajú na sviatočnom stole. Bývajú okrúhle, oválne, v tvare trubičky a u gréckokatolíkov a pravoslávnych sa pečú z kvaseného cesta v tvare malých koláčikov. Oblátky symbolizujú hostiu, posvätný chlieb, telo Kristovo. Vianočným oblátkam sa pripisovali aj magické účinky. Odkladalo sa z nich do siatin, na liečenie, na ochranu pred požiarom.

Pred štedrou večerou gazdiná prikryla stôl v izbe bielym lanovým obrusom. Položila naň sviečku, celý chlieb, koláče - makovník, lekvárnik, tvarožník - figy a svätojánsky chlebík, ak si ho mohla dovoliť kúpiť. Na stole v osobitnej miske bol cesnak, cibuľa, zemiaky a podľa možnosti aj ovocie. Pod obrus položila gazdiná peniaze, aby po celý rok v dome nechýbali. Pod stôl dali seno a slamu, aby aj v budúcom roku mali dobrú úrodu.

Zo štedrej večere - najmä opekance - odložili aj pre dobytok a hydinu, aby v budúcom roku mali z nich dobrý úžitok.

Na Horehroní chodili dievčatá po štedrej večeri popod okná domov v dedine spievať.

V prvý sviatok vianočný, na Božie narodenie sa už nesmelo pracovať, s výnimkou povinností, akými bolo vyčistenie pece a založenie ohňa, či napojenie a nakŕmenie statku. Niekde bolo zvykom po omši navštíviť cintoríny a na hroby najbližších položiť vetvičku pokropenú svätenou vodou, čo malo zosnulým priniesť po celý rok pokoj duší.

Veselšou atmosférou a uvoľnením sa vyznačoval druhý sviatok vianočný - na Štefana. Zavčas rána sa ľudia umývali v studenej vode potoka, pretože verili v jej magickú silu a blahodarný účinok na zdravie, ktoré ale mala iba v tento deň. Bývalo pritom veľa zábavy a aby dievky pri umývaní neprechladli, bolo povinnosťou mládencov počastovať ich domácou pálenkou.

Po celý deň sa na Štefana chodilo po rodinách, známych a susedoch vinšovať. Pritom platilo, že do dverí vstúpil prvý muž. Verilo sa, že ak tak urobí žena, môže to gazdovstvu priniesť v nastávajúcom roku nejakú stratu, alebo trápenie.

Do Silvestra ruch na dedine ustal. Gazdovia sa venovali opravám náradia a postrojov, mládež pripravovala veľkú silvestrovskú zábavu a deti si užívali prázdniny a zimné radovánky. Gazdinky piekli chlieb a pečivo na Nový rok. V tomto období sa v okolí Nitry nechytali do šitia a pletenia. Podľa povery sa obávali, že "ktorá bude po Štefanu pliesť, prestanú jej kury vajcia niesť".

Vianočné zvyky v Ponitrí

V Nitre a jej okolí zachovávali ľudia množstvo vianočných zvykov, ktoré im mali zabezpečiť dobrú úrodu, zdravie a dievčatám aj dobrého ženícha. Okrem náboženského významu tak mali mnohé tradície aj magický zmysel. Ich cieľom bolo nakloniť si božiu priazeň i prírodné sily. Ľudia aplikovali rôzne zvyky už od sviatku svätej Lucie až do Troch kráľov v novom roku. Najviac tradícií sa však viaže na Štedrý deň.

"V tento deň sa pod obrus dávali zrná rôznych plodín, pšenica, kukurica, všetko to, čo sa pestovalo. Na stole tiež nesmela chýbať slamienka. To je košíček zo slamy, v ktorom boli jabĺčka, lebo jabĺčko je symbolom rodiny. Okrem toho v nej boli orechy a lieskové oriešky a takisto cesnak a cibuľa. Toto sa nemalo od Štedrého dňa až do Troch kráľov dávať dolu zo stola," vysvetľuje folkloristka Miroslava Zaujcová.

Tradícia ozdobených vianočných stromčekov sa na slovenský vidiek dostávala podľa Zaujcovej iba pomaly. V minulosti preto zdobil príbytky ľudí snop z rôzneho druhu obilia. "Mal symbolizovať túžbu, aby aj na budúci rok bola aspoň taká úroda, ako v končiacom sa roku," vysvetľuje. Okrem obilia a iných plodín ľudia svoju domácnosť "obdarovávali" napríklad aj orechmi. "Vidiek v okolí Nitry nebol bohatý a aj Vianoce bývali skromné. Preto gazda hovoril: 'Milé moje kúty, nemám vás čím obdariť, preto prijmite tieto orechy.' Po týchto slovách vhodil do každého kúta miestnosti orech ako symbol zdravia," hovorí Zaujcová. Počas Štedrého dňa sa nepatrilo chodiť po dedine. Nesmelo sa ani nič požičiavať. Naopak, všetky požičané veci, alebo peniaze mali byť do tohto dňa vrátené. Koledovať sa chodilo až po večeri. Jej podoba bola rôzna. Závisela od zvykov rodiny i jej náboženského vyznania. "V obciach, kde boli evanjelici, tam bola štedrá večera naozaj štedrá a nechýbalo mäso. Tam, kde boli katolícke domácnosti, tam kapustnica a večera boli bez mäsa a mäso sa jedlo až po polnočnej omši," hovorí Zaujcová.

Na vianočné obdobie sa, tak ako v iných regiónoch, aj v okolí Nitry prevádzali rôzne magické úkony. Patrila k nim aj takzvaná ľúbostná mágia. "Niektoré dievčatá robili takéto 'čary'. Napríklad od Lucie do Vianoc vždy zahryzli do jedného a toho samého jabĺčka a na Štedrý večer s ním vyšli von na dvor a z ktorej strany zaštekal pes, tak tam sa mali vydať. Takisto na Štefana dievča čakalo, ktorý chlapec ho príde zavolať na zábavu. Také meno, aké mal on, mal mať potom aj jej nastávajúci. Dakedy sa v domoch kúrilo iba drevom. Takže ráno dievčina, ktorá pomýšľala na vydaj, utekala do drevárne a zobrala do náruče polienka bez toho, že by ich počítala. Doniesla ich do izbice, kde bola pec. A keď polienok bol párny počet, tak mala nádej, že sa vydá a keď ich bol nepárny počet, tak sa nemala vydať," popisuje praktiky ľúbostnej mágie Zaujcová.